SEBAPOZNANIE

09.03.2024

"Myslím, že som už dozrela do stavu, kedy potrebujem pohnúť so svojím životom, nájsť niečo, čo ma bude opäť napĺňať radosťou a chuťou ráno vstať z postele." 

Ste na tom podobne?

Takto som pred rokmi písala e-mail svojmu koučovi.


Bolo toho na mňa zrazu priveľa. Zavalená každodennou rutinou, rastúcimi nárokmi v práci, náročným šéfom... Nehovoriac o toku informácií z okolitého sveta - svetová kríza, konšpirácie, politické konflikty, vojny, pandémia. Uvedomila som si, že strácam pôdu pod nohami a z očí sa mi takmer úplne stratila životná iskra. Cítila som, že môj život je ovládaný, ale nie mnou. Zostal v rukách sveta, ktorému ale vôbec nezáleží na tom, či som šťastná alebo nie. 


Chcela som zmenu, ale nevedela som kde a ako začať. Čoraz intenzívnejšie som vnímala, že potrebujem objaviť vlastnú cestu k osobnej slobode. Svoje nové poslanie. 

Zatiahnutá ručná brzda.

Ako pochopiť v tempe rýchleho života, povinností a očakávaní, kto som, čo ma priťahuje, čo ma teší?
Tak skutočne, z hĺbky seba. Nájsť seba samého nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, ale ani nemožné.

Prednedávnom sa na mňa obrátila blízka priateľka s prosbou o konzultáciu: "...mám pocit, že si zo mňa urobili všetci členovia domácnosti akýsi spoľahlivý diár, kamošku, spoločníčku, upratovačku, matku a manželku v jednom... mimo všetkých domácich činnosti slúžim ako spoľahlivá asistentka pre všetkých. Keď im nepripomeniem, že majú spraviť veci do školy, do práce, ísť k lekárovi, zobrať si tabletky, a kopec ďalších činností, ktoré by mali už mali byť v ich réžii, tak to proste neurobia. Celý deň len rozmýšľam, komu čo pripomenúť a potom to ešte aj celé skontrolovať, či to tak aj naozaj urobili Dospelo to až do takého štádia, že som sa cestou z práce prichytila v istom momente pri úvahe, pre ktoré dieťa ísť skôr... nehovoriac o tom, že som nemala ani šajnu, kde som zaparkovala vlastné auto."

Takáto výpoveď nie je ničím výnimočná. Je ich niekoľko. A sú identické. Možno ste sa v nich práve našli. Nič sa nedeje. Toto uvedomenie sa, je v úplnom poriadku. Túžiť po živote v harmónii a pohode je oslobodzujúce.

A pritom stačí tak málo. Uvoľniť brzdy a opustiť zónu rutiny a známeho pohodlia, z ktorého sa časom vytvorilo akési väzenie. Zacyklené väzenie v podobe "čarovnej" zbierky slov, ktoré sme si časom tak intenzívne sami sformulovali a dôkladne živili - JA NEMÔŽEM, NESMIEM, MUSÍM, NEBAVÍ MA TO UŽ, NEDÁ SA...

Prosím, nenahovárajte si opakovane, že to možno vyrieši objatie, horúci čajík, či stretnutie s kamoškou. Dočasné záplaty fungujú tak ako majú - dočasne. Dovoľte si hľadať trvalé riešenia.

Každý je sám sebe zdrojom a inšpiráciou.

Ak skutočne hľadáte spôsob, ako sa na seba pozerať s láskavým pochopením a porozumením. Ak chcete pochopiť svoje vzorce správania a myslenia, uvedomovať si svoje možnosti a hranice, v ktorých vedome zotrvávate, nájsť svoj stred - svoj vnútorný pokoj. Ste na správnej ceste.

STE NA CESTE K OBJAVOVANIU SEBA SAMÉHO.

Share