ATRAMENT
Moja duša sa zabudla tešiť.
Akej farby je tvoja duša?
Tmavá, akoby čierno sivá. A taká zamatovo mäkká.
A páči sa ti teraz táto predstava tvojej duše? Neviem, som smutná.
Prečo si smutná?
Opustil ma, ten, koho som milovala, celým svojím srdcom, celou svojou podstatou. Opustil ma navždy, odišiel. Do svetla.
Hm. To mi je veľmi ľúto. Rada by som ťa rozveselila. Čo vyvolá úsmev na tvojich perách?
Neviem. Moja duša sa zabudla tešiť, je uväznená v tmavej farbe.
Už viem ako ti pomôžem. Nariedime trošku tú čiernu a duša opäť uvidí jas slnka.
Smútok sa nedá predsa nariediť. Alebo som smutná alebo nie. A ja smutná som.
Rozumiem.
Smútiť môžeš, koľko treba, koľko potrebuješ a pritom
tvoja duša sa môže liečiť krásnym bielym svetlom. Ale cez čiernu sa k nej
svetlo ťažko dostane. Preto ten tmavý atrament trošku nariedime.
Atramanet?
Áno, predstav si, že tá čierna je čierny atrament. A tiež si predstav, že si vo vode, v bazéne, mori, v jazere ....
A teraz všetok ten čierny atrament zo seba vypusti do vody. Cez všetky tvoje póry sa vylieva do vody tá čierňava, ktorú v sebe nosíš. Vylej všetko čo v sebe máš, všetko a ešte viac. Ešte. Kým cítiš tú čiernu tak ju cez svoje telo tlač do vody. Keď už nevládzeš, alebo už nemáš pocit, že máš v sebe čierňavu, prestaň. Oddýchni si.
Bolo to pre teba náročné?
Áno, som unavená a bolia ma oči od sĺz. No cítim sa trošku lepšie.
To je veľmi dobré. Si šikovná. ❤️
Akej farby je teraz tvoja duša?
Sivá. Je oveľa svetlejšia ako bola.
To je výborné. Takto môžeš opakovane postupovať a uvoľniť cestu liečivému bielemu svetlu do tvojej duše.